Životné rozhodnutie

Jednoducho som neodolala a prihlásila som sa na vysokú školu. Učenie ma bavilo už odmalička. Čoskoro som vedela hovoriť ešte ako batoľa a poznávať písmenká. Od prvej triedy som si už sama čítala a neskôr sa u mňa prejavil veľký talent na jazyky. Bohužiaľ rodičia boli vždy chudobní a nemali na to, aby mi platili po stredné ďalšie vzdelanie. Na štipendium dosiahli iní a ja som vtedy ešte bola nepriebojné dievčatko, ktoré nevedelo, ako by zvládlo štúdium a prípadne brigádu naraz. Tak som šla namiesto školy do práce. Ale malo to aj svoje pozitíva, vďaka zamestnaní som získala rad skúseností a na niektorých pozíciách som použila aj nemčinu alebo angličtinu.

artenal-336x280-1-.jpg

Presné plány na každý deň

Musím povedať, že s deťmi je to naozaj náročné. Hlavne keď mám skúškové obdobie a potrebovala by som pokoj. Našťastie má môj manžel pochopenie a vychádza mi v ústrety. Je rád, že si plním svoje sny. On nikdy také ambície nemal, má totiž prácu, ktorá ho napĺňa. Za to som zase rada ja. Teraz ma už čaká diplomová práca. Ešte stále zvažujem tému. Mám dvoch takých favoritov a som na vážkach, čo by bolo lepšie. Asi sa spýtam svojho profesora, ktorý mi robí vedúceho. Predsa len už pozná tak trochu môj štýl a uvidia to inými očami ako ja. Ale budem sa musieť poponáhľať, čas plynie a ešte nemám ani riadku.